Lignano 10.6.2019 Taliansko

Dňa 10.6.2019 sme vycestovali na dlho pripravovaný zájazd do Lignana v Taliansku, kde sme už raz boli v septembri, keď už sezóna bola ukončená a nebol tam skoro nikto. Tentokrát sme tam išli začiatkom sezóny a bolo to cítiť, oveľa viac ľudí a iná atmosféra. Mali sme šťastie, počasie bolo priam ukážkové a voda už začínala byť teplá, aj keď mi vchádzanie do nej robilo trošku problémy, potom už to bolo ok. Aká by bola v koncom júla, alebo v auguste, som si už mohol len domyslieť. Na pláži nechýbali pocestný predajcovia kadečoho a aj keď mňa to v podstate obťažovalo, tak som to bral ako niečo, čo k tej lokalite patrí.

 

Nočný život v Lignane si podľa mňa určite zaslúži samostatnú kapitolu. Masy ľudí, kvantá obchodov, reštaurácií, podnikov, atrakcií pre deti a dospelých, svetiel, fontán mne osobne vyrazil dych a aj keď nerád nakupujem v časovej tiesni, tak musím uznať, že výber a aj ceny boli lepšie, ako u nás doma, teda keď ste si dali dobrý pozor na to, čo kupujete. Chvíľkami som bol možno trošku smutný z toho, že som súčasťou niečoho takého fakt len na chvíľku, ale tak teraz už spokojne zarezávam "doma" a klovem do klávesnice.

 

Opaľovanie bolo tiež samostatnou kapitolou nášho výletu. Keďže viem, čo slnko dokáže spraviť, keď si len tak ľahnete na uterák a užívate si to, tak som našťastie našiel liek na tento problém a to v podobe mrkvového džúsu a opaľovacieho krému s faktorom 30, čo je podľa mňa optimálna ochrana. Vďaka tomuto som to prežil bez nepríjemného pálenia pokožky, ale keby sme tam prišli počas sezóny, tak by sme mali asi trošku problém a určite by som to nedoporučoval ľuďom, ktorý s opaľovaním ešte len začínajú, ibaže by si pripravili litre opaľovacieho krému s faktorom 50.

 

Ďaľšia kapitola boli nákupné centrá, kde sme kupovali jedlo, pitie a iný spotrebný tovar. Ceny boli podobné ako u nás a ako všade sa dalo nájsť niečo, čo sa oplatilo, alebo neoplatilo kúpiť. Vďaka tomu, že máme euro, sme sa vyhli poplatkom za zamienanie peňazí, čo si už možno ani neuvedomujeme. Najväčším lákadlom v obchode bolo grilované kurča za 3.99E, ktoré som si doprial dva krát a neľutujem. Čo sa týka jedla, tak mi v pamäti ostala ešte pizza, ktorá bola výborná, ale netvrdím, že na Slovensku sa nedá zohnať.

 

Ubytovanie bolo pre mňa príjemné, keďže nemám rád prílišný luxus, z ktorého sa cítim menejcenný, ale zároveň mi pripadalo funkčné a vďaka tomu, že nás cestovalo viac, tak nám vládla skoro až rodinná atmosféra. Čo ma potešilo, že som do zástrčky napasoval nabíjačku na kameru, takže som mohol natáčať, koľko bolo treba. Strava bola štandardná a hladný sme určite neboli, pretože v obchode si aj tak každý kúpil to, na čo mal najväčšiu chuť, ale snažil som sa jesť, čo sme dostali, aj kôli finančným dôvodom. 

 

Kamerovanie bol trošku problém, pretože som väčšinou natáčal za chodu a mal som stres, že kameru roztrepem, oblejem vodou, alebo to spraví niekto iný. Niektorím ľuďom kamerovanie prekážalo, či už boli hanblivý, alebo nato mali iný dôvod, nedokázal som vyhovieť všetkým, pretože som sa snažil náš výlet zdokumentovať a zachovať ako spomienku do budúcnosti, prípadne inšpirovať našich blízkych. Zároveň som chcel poukázať na to, že naši zamestnanci a klienti sú na vysokej úrovni, že sú schopný zorganizovať niečo takéto.

 

Financovanie si riešil každý klient sám, či už s pomocou rodiny, alebo pracovnou činnosťou, alebo aj aj. Mne osobne na výlet najviac prispel otec, ale pomohla mi aj mama so sestrou. Niečo málo som si našetril aj ja a keďže v práci nevládzem, tak ako by som si predstavoval, tak na podobný výlet teraz už asi chvíľku nepôjdem, čo je trošku blbé, pretože som kameraman, ale tak snáď nabudúce zorganizujeme niečo menej náročné.

 

Čo sa týka dopravy, tak v tej som trošku paranoidný a úprimne povedané, som rád, že sme domov dorazili živý a zdraví, ale tak človek, ktorý sleduje správy, tak vie, že na cestách smrtka vyberá svoju vysokú daň z technologického pokroku. Na druhej strane som si jazdu užíval a so zatajeným dychom sledoval z okna tie neskutočné nadjazdy a nechápal som, ako to môže "fungovať" a že sa to nerozsype. Počas jazdy som si aj pospal a wc som tiež nemusel riešiť, lebo som pil len trošku a udržoval sa v teple.

Dňa 10.6.2019 sme vycestovali na dlho pripravovaný zájazd do Lignana v Taliansku, kde sme už raz boli v septembri, keď už sezóna bola ukončená a nebol tam skoro nikto. Tentokrát sme tam išli začiatkom sezóny a bolo to cítiť, oveľa viac ľudí a iná atmosféra. Mali sme šťastie, počasie bolo priam ukážkové a voda už začínala byť teplá, aj keď mi vchádzanie do nej robilo trošku problémy, potom už to bolo ok. Aká by bola v koncom júla, alebo v auguste, som si už mohol len domyslieť. Na pláži nechýbali pocestný predajcovia kadečoho a aj keď mňa to v podstate obťažovalo, tak som to bral ako niečo, čo k tej lokalite patrí.

 

Nočný život v Lignane si podľa mňa určite zaslúži samostatnú kapitolu. Masy ľudí, kvantá obchodov, reštaurácií, podnikov, atrakcií pre deti a dospelých, svetiel, fontán mne osobne vyrazil dych a aj keď nerád nakupujem v časovej tiesni, tak musím uznať, že výber a aj ceny boli lepšie, ako u nás doma, teda keď ste si dali dobrý pozor na to, čo kupujete. Chvíľkami som bol možno trošku smutný z toho, že som súčasťou niečoho takého fakt len na chvíľku, ale tak teraz už spokojne zarezávam "doma" a klovem do klávesnice.

 

Opaľovanie bolo tiež samostatnou kapitolou nášho výletu. Keďže viem, čo slnko dokáže spraviť, keď si len tak ľahnete na uterák a užívate si to, tak som našťastie našiel liek na tento problém a to v podobe mrkvového džúsu a opaľovacieho krému s faktorom 30, čo je podľa mňa optimálna ochrana. Vďaka tomuto som to prežil bez nepríjemného pálenia pokožky, ale keby sme tam prišli počas sezóny, tak by sme mali asi trošku problém a určite by som to nedoporučoval ľuďom, ktorý s opaľovaním ešte len začínajú, ibaže by si pripravili litre opaľovacieho krému s faktorom 50.

 

Ďaľšia kapitola boli nákupné centrá, kde sme kupovali jedlo, pitie a iný spotrebný tovar. Ceny boli podobné ako u nás a ako všade sa dalo nájsť niečo, čo sa oplatilo, alebo neoplatilo kúpiť. Vďaka tomu, že máme euro, sme sa vyhli poplatkom za zamienanie peňazí, čo si už možno ani neuvedomujeme. Najväčším lákadlom v obchode bolo grilované kurča za 3.99E, ktoré som si doprial dva krát a neľutujem. Čo sa týka jedla, tak mi v pamäti ostala ešte pizza, ktorá bola výborná, ale netvrdím, že na Slovensku sa nedá zohnať.

 

Ubytovanie bolo pre mňa príjemné, keďže nemám rád prílišný luxus, z ktorého sa cítim menejcenný, ale zároveň mi pripadalo funkčné a vďaka tomu, že nás cestovalo viac, tak nám vládla skoro až rodinná atmosféra. Čo ma potešilo, že som do zástrčky napasoval nabíjačku na kameru, takže som mohol natáčať, koľko bolo treba. Strava bola štandardná a hladný sme určite neboli, pretože v obchode si aj tak každý kúpil to, na čo mal najväčšiu chuť, ale snažil som sa jesť, čo sme dostali, aj kôli finančným dôvodom. 

 

Kamerovanie bol trošku problém, pretože som väčšinou natáčal za chodu a mal som stres, že kameru roztrepem, oblejem vodou, alebo to spraví niekto iný. Niektorím ľuďom kamerovanie prekážalo, či už boli hanblivý, alebo nato mali iný dôvod, nedokázal som vyhovieť všetkým, pretože som sa snažil náš výlet zdokumentovať a zachovať ako spomienku do budúcnosti, prípadne inšpirovať našich blízkych. Zároveň som chcel poukázať na to, že naši zamestnanci a klienti sú na vysokej úrovni, že sú schopný zorganizovať niečo takéto.

 

Financovanie si riešil každý klient sám, či už s pomocou rodiny, alebo pracovnou činnosťou, alebo aj aj. Mne osobne na výlet najviac prispel otec, ale pomohla mi aj mama so sestrou. Niečo málo som si našetril aj ja a keďže v práci nevládzem, tak ako by som si predstavoval, tak na podobný výlet teraz už asi chvíľku nepôjdem, čo je trošku blbé, pretože som kameraman, ale tak snáď nabudúce zorganizujeme niečo menej náročné.

 

Čo sa týka bezpečnosti, tak v tej som trošku paranoidný a úprimne povedané, som rád, že sme domov dorazili živý a zdraví, ale tak človek, ktorý sleduje správy, tak vie, že na cestách smrtka vyberá svoju vysokú daň z technologického pokroku. Na druhej strane som si jazdu užíval a so zatajeným dychom sledoval z okna tie neskutočné nadjazdy a nechápal som, ako to môže "fungovať" a že sa to nerozsype. Počas jazdy som si aj pospal a wc som tiež nemusel riešiť, lebo som pil len trošku a udržoval sa v teple.